RUDOLF HÖSS

            Rudolf Höss sa narodil v roku 1901. Jeho rodičia boli horliví katolíci a na ich vzájomný vzťah Rudolf po rokoch spomínal ako na vzťah plný dobroty, lásky a vzájomnej úcty.
            Otec svojho syna často brával na rôzne pútnické miesta Nemecka, Švajčiarska a Francúzska. Rudolf bol horlivým miništrantom a do kostola chodieval rád. Otec však svojho syna – bez toho, že by sa ho na to opýtal, zasvätil Bohu a určil mu kňazské povolanie. Rudolf takéto správanie nemal rád: „Nikdy som druhým ľuďom nedovolil, aby mi niečo vnucovali. Vždy som trval na svojom.  V tomto som bol bezohľadný a neustúpil som.“
            Keď mal trinásť rokov, vo spovedi vyznal istý skutok, ktorý sa stal vo vzťahu k spolužiakovi. Na druhý deň prežil šok, keď ho otec požiadal, aby mu tú udalosť so spolužiakom vysvetlil. Rudolf začal podozrievať kňaza z prezradenia spovedného tajomstva. Nepripustil, že otec sa o situácii mohol dozvedieť inak. Po rokoch vo svojej autobiografii napísal: „Bolo to pre mňa hrozné. Moja dôvera vo svätý kňazský stav sa zrútila.“ V Rudolfovom živote sa týmto odohrala radikálna zmena: prestal sa modliť a spovedať sa.
            Túžil sa stať profesionálnym vojakom. Rázne odmietol splniť otcovu vôľu. Kňazom nechcel byť. V armáde našiel prostredie, ktoré mu vyhovovalo. Nadviazal kontakt s nacionalistickým hnutím a úplne sa odvrátil od Cirkvi. Ako dvadsaťjedenročný z nej oficiálne vystúpil.
            Počas Druhej svetovej vojny sa stal veliteľom koncentračného tábora v Osvienčime. „Rozkazy a vyjadrenia Adolfa Hitlera boli pre mňa evanjeliom,“ vyjadril sa. „Železná dôslednosť, s akou sme vykonávali Fűhrerov rozkaz, v nás zabíjala všetky ľudské city.“ Podobne to vyjadril aj ďalší Hitlerov muž, H. Gőring: „Nemám svedomie. Moje svedomie sa volá Adolf Hitler.“
            Doma bol Rudolf  Höss vzorným manželom a otcom. Napísal: „Mal som dve hviezdy, ktoré určovali smer môjho života – vlasť a neskôr moju rodinu – manželku a deti – dvoch synov a tri dcéry.“
            Po Hitlerovej prehre sa Höss ukrýval na gazdovstve ako poľnohospodársky robotník. Anglická polícia ho však v roku 1946 vypátrala a odovzdala vojenskému súdu v Norimbergu. Odtiaľ putoval do poľskej väznice. V liste manželke napísal: „V poľských väzniciach som spoznal, čo je ľudskosť. Mne, veliteľovi Osvienčimu, ktorý poľskému národu spôsobil toľko bolesti a škody, preukazovali ľudskú zhovievavosť. Hlboko ma to zahanbovalo. Správali sa tak nielen vyšší úradníci, ale aj najobyčajnejší strážnici. Pritom mnohí z nich boli bývalými väzňami z Osvienčimu alebo z iných táborov. Práve teraz, v posledných dňoch svojho života, zakusujem ľudské zaobchádzanie so sebou, čo som vôbec neočakával. Napriek všetkému, čo sa stalo, vo mne vidia človeka.“ Aj súdne pojednávanie vo Varšave bolo otvorené slovami: „Napriek všetkej zodpovednosti pred zosnulými aj živými nestrácajme zo zreteľa to, za čo bojovali tí, ktorí milovali slobodu národov. Tým veľkým cieľom bola úcta k ľudskej dôstojnosti, a preto ju preukážme aj tomuto obvinenému, ktorý stojí pred súdom predovšetkým ako človek.“
            Keď bol Höss odsúdený na trest smrti, prijal rozsudok pokojne. Zriekol sa práva žiadať o milosť. Vo väzení napísal manželke list: „Prebudilo sa vo mne množstvo pochybností, či aj moje odstúpenie od viery v Boha nevychádzalo z úplne zlých predpokladov. Bol to ťažký boj. Znovu som však našiel vieru v Boha.“
            Pár dní pred vykonaním rozsudku požiadal Höss o možnosť stretnutia sa s kňazom. Po dlhom rozhovore s pátrom Lohnom vyznal svoju vieru a oficiálne sa vrátil do Katolíckej cirkvi. Vyspovedal sa. Keď na druhý deň prijímal Krista v Eucharistii, plakal kľačiac v strede väzenskej cely.
            V rozlúčkovom liste poprosil manželku: „Môj nevydarený život kladie na teba, milovaná, svätú povinnosť vychovať naše deti v duchu pravého človečenstva, ktoré plynie z hĺbky srdca.“ Tri dni pred vykonaním rozsudku napísal vyhlásenie: „Vo väzenskej samote som dospel k trpkému poznaniu, akých ťažkých zločinov proti ľudskosti som sa dopustil. Ako veliteľ vyhladzovacieho tábora v Osvienčime som uskutočňoval časť strašných vražedných plánov tretej ríše. Ľudstvu a človečenstvu som nevýslovne ublížil. Zvlášť poľskému národu som spôsobil nepredstaviteľné utrpenie. Za svoju zodpovednosť platím vlastným životom. Kiežby mi Boh raz odpustil moje činy. Prosím o odpustenie poľský národ... Kiežby odhalenie a potvrdenie strašných zločinov proti ľudskosti a človečenstvu v budúcnosti navždy vystríhalo čo i len pred náznakmi činov, ktoré by mohli viesť k takým strašným udalostiam.“
            Deň pred smrťou sa Rudolf Höss ešte raz vyspovedal u pátra Lohna. Bol pripravený na smrť. Odvisol na šibenici medzi starým krematóriom a svojou vilou na území koncentračného tábora Osvienčim. Svedkovia potvrdili, že zomieral dôstojne.

                                                 (zdroj: Mieczyslaw Piotrowski, Od neviery k plnosti pravdy)